Praha, Florenc, nedeľa večer.
Pristúpilo ku mne menšie, riadne opálené dievčatko (asi tak okolo 18 rokov), natŕča ku mne krabičku HugoBoss a vraví: „Nekúpiš?“ Keďže zlodejov nemám v láske, odsekol som jej: „Nie!“ „A prečo nie!?“, pýta sa krpaňa. „Lebo je to pravdepodobne kradnuté!“ dávam dôraz na každé slovo zvlášť. „Vždy keď je na mňa niekto zlý, tak je to slovák!“, vracia mi úder. „Pozri, veď čo iné si zaslúžiš? Veď si to zobrala a teraz to bude musieť zaplatiť tá predavačka!“, snažím sa objasniť pointu svojho rozhorčenia. „A to mám ísť žobrať? To sa mám hanbiť?“ Možno som zamrmlal aj čosi v zmysle, že iste je to viac v pohode ako okrádať ľudí, lebo tam jej dávajú aspoň z vlastnej vôle, aj keď citové vydieranie.... ale už ma i tak nepočúvala, prišli ďalší potenciálni zákazníci a ona k nim odhopkala akoby ani práve nič nepočula...
PS: nejde mi tu o žiadnu rasu, veď aj poslankyne sa rozvážajú na dovolenku vládnym špeciálom a ešte sa tým chvália a myslím, že ich reakcia by bola podobná. Ide mi iba o to, že tá zlodejina je u nás dákou kultúrou tuším a príde mi to divné, móooc divné....